Nacházíte se zde: Úvod Members redaktor's Home Česko v zajatí antipolitiky

Česko v zajatí antipolitiky

Predčasné voľby do Poslaneckej snemovne, ktoré sa konajú tento víkend v Českej republike, ponúkajú ako svoju najvýraznejšiu tému vzburu časti českej spoločnosti proti straníckej politike, čiže antipolitiku.

Hnutie ANO miliardára Andreja Babiša, Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru,„odborníci“ zo Strany práv občanov – Zemanovci i niektoré ďalšie subjekty kritizujú zavedené politické strany ako skorumpované a neschopné riešiť problémy krajiny, pričom často argumentujú, že v českej politike je v podstate nutné zmeniť od základu všetko.

Nesystémové strany

Táto vzbura proti straníckej politike je pokračovaním nespokojnosti s veľkými stranami, ktorá sa prejavila už vo voľbách v roku 2010. Vtedy sa do Snemovne dostali nové strany, TOP 09 a Veci verejné. Kým TOP 09 sa bola schopná v českej politike etablovať, pretože fungovala ako strana opierajúca sa o tradičnú konzervatívnu filozofiu a skúsených politikov, Veci verejné sa rýchlo rozpadli.

Avšak aj Veci verejné ešte útočili na veľké strany z pozícií straníctva. Inými slovami, nechceli zmeniť celý systém, chceli predovšetkým bojovať proti politickým dinosaurom a korupcii. Nové hnutia vo voľbách v roku 2013 sú oveľa viac nesystémové ako VV, pričom využívajú veľkú mieru nespokojnosti Čechov so zavedenými stranami.

Ak zrátame predvolebné preferencie ANO, Úsvitu, Zemanovcov a Komunistickej strany (čo je síce tradičná strana, ale nesystémová), potom je takmer polovica českých voličov pripravená nejakým spôsobom revoltovať proti tradičnej straníckej politike. Je teda jasné, že nech voľby dopadnú akokoľvek, bude veľmi ťažké zostaviť stabilnú vládu.

Prieskumy naznačujú, že by voľby mala vyhrať sociálna demokracia, ale posledné prieskumy ukazovali, že jej víťazstvo nemusí byť také veľké, ako sa pôvodne predpokladalo. Dôvodov je množstvo vrátane niekoľkomesačnej existencie odborníckej vlády vymenovanej bez súhlasu parlamentnej väčšiny prezidentom Milošom Zemanom, ktorá rozmazala hranicu medzi vládou a opozíciou, pričom dovolila mnohým ľuďom čiastočne zabudnúť na ich nespokojnosť s pravicovou vládou Petra Nečasa.

Ďalším dôvodom je sám Zeman, ktorý nielen podporoval pred voľbami svoju vlastnú stranu, čím odčerpával hlasy ČSSD, ale štiepil ČSSD aj zvnútra. Konflikty vnútri strany nepochybne prispeli k istému poklesu podpory pre stranu. Rovnako tak k nim však prispela možnosť, že Zeman sociálnu demokraciu s pomocou čoraz silnejšieho tábora svojich stúpencov v strane ovládne, takže jeho už beztak silné tendencie posilňovať svoju moc budú ešte posilnené existenciou prezidentskej strany v podobe ČSSD.

To je scenár neprijateľný pre väčšinu ľavicových liberálov a voličov stredu, takže veľa z nich, ako naznačujú prieskumy, sa na poslednú chvíľu priklonilo k iným stranám, napríklad ku kresťanským demokratom.

ČSSD má však ešte ďalší problém v podobe KSČM. Hoci Zeman a niektorí lídri ČSSD otvorene podporujú možnosť vytvorenia menšinovej vlády ČSSD s podporou komunistov, isté je, že takýto scenár by fungoval stabilne iba v prípade, že by ČSSD vyhrala s veľkým náskokom pred KSČM, takže komunisti by nemohli ČSSD vydierať. Veľké víťazstvo ČSSD sa však podľa posledných prieskumov nezdalo pravdepodobné. Je teda možné, že ČSSD bude musieť nakoniec rokovať o budúcej koalícii s inými subjektmi, napríklad s ANO Andreja Babiša.

Stabilný Zeman

Takáto spolupráca by však bola rovnako nestabilná ako spolupráca so silnou KSČM, pretože Babišovo hnutie je úplne ovládané práve ním, nemá jasné štruktúry a mechanizmy rozhodovania, a aj ekonomicky ho Babiš de facto vlastní. Ako už ukázal príklad Vecí verejných, takéto hnutia sú veľmi nestabilné, pretože politici, ktorí sa dostanú do Snemovne pomocou mecenáša, ako je Babiš, alebo ako bol v prípade VV Vít Bárta, nespája s hnutím žiadna programová lojalita.

Nedá sa úplne vylúčiť, že väčšinu nakoniec dajú dokopy aj pravicové strany. Koalícia občianskych demokratov, TOP 09, ľudovcov a ANO by však bola práve kvôli ANO tiež veľmi nestabilná.

Ak teda ČSSD nezvíťazí s jasným náskokom a nebude schopná vytvoriť stabilnú vládu, jediným stabilným bodom českej politiky môže nakoniec byť, rovnako ako pred voľbami, prezident Zeman. Vzhľadom na jeho tendenciu obchádzať ústavu a akumulovať moc, to nie je scenár, z ktorého sa môžu demokrati príliš radovať. Česko aj po voľbách zrejme čakajú ťažké časy.

Hospodarske noviny, SK, 25.10.2013