Nacházíte se zde: Úvod Politický zápisník / Political diary 2004 Stredoeurópska depresia

Stredoeurópska depresia


STREDOEURÓPSKA DEPRESIA

Poľská vláda padla ako prvá, nasledovaná českou. Potom odstúpil maďarský premiér. Slovenská vláda stratila väčšinu a je nestabilná.(Volby nyní prohrály i dosavadní vlády ve Slovinsku a Litvě--poznámka autora.) Do niekoľkých mesiacov, ak nie týždňov po dosiahnutí dlho očakávaného cieľa členstva v Európskej únii sa strednou Európou prehnala vlna politickej nestability.

Prečo by mala táto historická udalosť spôsobovať taký politický otras? Niektorí ľudia argumentujú tým, že spomínané krajiny sú už z podstaty nestabilné. Ich politická kultúra je vraj nedostatočne vyvinutá. Do EÚ boli prijaté len pätnásť rokov po páde komunizmu a nie všetky mali skúsenosť s demokraciou. Na rozdiel od členov prijatých v predchádzajúcich vlnách rozšírenia trpia Stredoeurópania rozšírenou korupciou, politickým protekcionárstvom, existenciou krehkých politických strán s nejasnou identitou a slabou občianskou spoločnosťou.

Všetky tieto problémy boli do istej miery skryté kvôli vonkajšiemu tlaku na vstup do EÚ a až teraz celkom vyplávali na povrch. Existujú však očividnejšie príčiny súčasných problémov strednej Európy. Predovšetkým musela každá vláda, ktorá úspešne doviedla svoju krajinu do EÚ, urobiť často pod tlakom a v rýchlosti celý rad nepopulárnych krokov. A aj keď väčšina obyvateľov členstvo v EÚ podporovala, mnohí sa domnievali, že ich vláda zaplatila privysokú cenu.

Čiastočne to bolo dané aj tým, že EÚ nebola voči najnovším členom taká štedrá ako k novým členom v minulosti. Osem z desiatich nových členov malo navyše ešte pred pätnástimi rokmi štátom kontrolované hospodárstvo, to znamená, že niekedy bolestivým reformám potrebným na členstvo v EÚ predchádzalo bolestivé obdobie prechodu na trhové hospodárstvo, prípadne sa s nimi prekrývalo.

Ešte pred dosiahnutím členstva v EÚ museli začať vlády kandidátskych krajín prijímať opatrenia namierené na splnenie maastrichtských kritérií do niekoľkých rokov, pretože sa v prístupových zmluvách zaviazali zaviesť euro. Najdôležitejšie opatrenia si vyžadovali zníženie rozpočtových schodkov, často aj za cenu obmedzenia verejných výdavkov.

V Česku, Maďarsku a Poľsku pripadla úloha dokončiť takto obťažné reformy tesne pred dosiahnutím "cieľovej čiary" socialistickým stranám a prinútila ich zradiť v očiach ľavicových voličov svoju socialistickú identitu. Ich historické poslanie im privodilo skazu. V Poľsku sa krátko pred vstupom rozpadol Zväz demokratickej ľavice, českí sociálni demokrati nemali k podobnému rozštiepeniu ďaleko.

Vládnuce koalície boli zároveň v nevýhodnej pozícii voči opozičným stranám, ktoré ich napadali, že sa im nepodarilo vyjednať dobré podmienky členstva, pričom samy podobným testom prejsť nemuseli.

Vládnym stranám ublížila aj nacionalistická rétorika stredopravičiarskych strán, ktoré opakovane varovali pred stratou národných záujmov. Časové prekrytie medzi ukončením prístupového procesu a vzrušujúcimi diskusiami o novej európskej ústave hralo do karát opozícii. Politická pravica v Maďarsku, Poľsku a Česku varovala pred možnou stratou suverenity v prípade prijatia ústavy.

Napriek všetkým týmto tlakom držali vládne koalície v Poľsku, Česku a Maďarsku pokope, lebo historické poslanie v čase vstupu do EÚ fungovalo ako pokrievka na tlakovom hrnci. Riešenie konfliktov medzi koaličnými stranami a vnútri jednotlivých vládnych strán bolo odložené na obdobie po oficiálnom vstupe do EÚ.

Nebolo teda prekvapením, že vstup do únie rozviazal politikom ruky a konflikty vystúpili do popredia. Poľský premiér Miller odstúpil deň po oficiálnom prijatí jeho krajiny do EÚ. Českého premiéra Špidlu donútila vlastná strana rezignovať o niekoľko týždňov neskôr. Maďarský predseda vlády Medgyessy bol odstavený koncom augusta.

Ušetrená nezostala ani stredopravičiarska slovenská vláda. Tá si predsavzala nielen splnenie kritérií na členstvo v EÚ, ale aj presadenie ďalších bolestných reforiem. Pohodlná úloha kritiky vlády tak pre zmenu spadla do náručia ľavicovým populistom.

Slovenská vláda je stále pri moci, ale stratila väčšinu a mohla by skoro padnúť.

V Poľsku, Maďarsku a Česku teraz budeme svedkami obdobia nehanebného populizmu. Vládne koalície boli rekonštruované a pri kormidle sa objavili nové tváre. Hlavným cieľom nových premiérov a ministrov je znovu získať pre svoju stranu popularitu. Vládne koalície si konečne môžu aspoň načas dopriať "luxus" populizmu, ktorý opozičné strany používali v posledných niekoľkých rokoch ako hlavnú zbraň. Tí, ktorí dúfali v ďalší postup hospodárskych reforiem v strednej Európe, si budú musieť počkať.

Tento článek byl publikován v deníku Sme, 29. 9. 2004. Byl napsán pro Project Syndicate, pod názvem "Post-EU Depression", a publikován v zahraničních novinách. Jeho původní anglickou verzi a německou verzi, tak jak se objevila v deníku Die Welt, lze najít v sekci "Články 2004" na této webové stránce.