Nacházíte se zde: Úvod Politický zápisník / Political diary Ústavní stížnost je logická

Ústavní stížnost je logická

Rozhovor poskytnutý slovenskému deníku Sme vyšel pod názvem Stížnost le logická

Kto je zodpovedný za túto krízu?
„Hlavne najväčšie politické strany, ktoré sa uzniesli, že sa dostanú k predčasným voľbám opäť pomocou jednorazového ústavného dodatku. Ten kritizovali mnohí experti ako neústavný, pretože ústava sa nemá meniť jednorazovo. I keď je to sťažnosť poslanca, ktorý má svoju vlastnú históriu spochybňovania ústavy, je logické, že sa na to niekto sťažoval.“

Prezident Václav Klaus rozhodnutie ústavného súdu označil za politické a aktivistické. Súhlasíte s ním?
„Nie. Ústavný súd urobil len to, čo mu prináleží. Dostal kvalitne spracovanú sťažnosť, ktorú musí rozhodnúť, a vzal si čas na rozmyslenie, pretože nemôže rozhodnúť zo dňa na deň. Je ironické, že ústavný súd kritizuje práve Klaus, ktorý už niekoľko mesiacov odmieta podpísať Lisabonskú zmluvu a čaká rozhodnutie ústavného súdu o sťažnosti, ktorá ešte vôbec nebola podaná. Klaus by si mal zamiesť pred vlastným prahom.“

Považujete kritiku súdu z úst straníckych lídrov za štandardnú v demokracii?
„Aj keď po schôdzke na Hrade zaznelo, že politici s rozhodnutím súdu nesúhlasia, ale budú ho ctiť, čo je dôležité, prvé reakcie boli zodpovedajúce mladej demokracii. V normálnej demokracii sa rozhodnutia ústavného súdu nespochybňujú.“

Vidíte paralely dnešnej situácie v minulosti?
„Rozhodovanie o Lisabonskej zmluve. Aj tam sa vyskytli stanoviská, že ústavný súd na to nemá kompetencie alebo je využívaný niektorými politikmi účelovo. Pokiaľ ide o zásah do politického procesu, v roku 2000 ústavný súd zrušil volebný zákon, ktorý vtedy pripravili ODS a ČSSD. Porušoval pravidlá pomerného volebného systému. Tiež to vtedy vyvolalo veľmi podobnú zúrivú reakciu. Nakoniec ale prijali novelu a prispôsobili sa.“

Dopadne to tak aj teraz?
„Zdá sa, že riešenie sa rysuje - prijme sa ústavný zákon, ktorý včlení do ústavy trvalé riešenie. To znamená, že Poslanecká snemovňa má možnosť trojpätinovou väčšinou požiadať prezidenta o rozpustenie a vyhlásenie predčasných volieb. To je metóda, ktorá existuje v celej rade iných krajín, napríklad v Poľsku. Je nebezpečenstvo, že to bude opäť napadnuté na ústavnom súde. Nie obsah, ale spôsob prijatia, pretože to chcú celé prijať v priebehu týždňa.“

Ako to, že politici sa dokázali tak rýchlo dohodnúť na riešení?

„Je v tom obsiahnutá starosť jednak o finančné prostriedky, ktoré strany do toho (kampane) investovali, jednak o to, čo by sa stalo, keby boli voľby odložené a nová politická vláda by nemohla včas rozhodnúť rozpočte, o ktorom tá úradnícka podľa nich nemá mandát rozhodovať. Je tam určite verejný záujem. A je tam aj rivalita medzi ústavnými inštitúciami. Politici chcú ústavný súd odkázať do patričných medzí.“

Sme, 3.9.2009